Menu

30 rokov od prvého zimného výstupu na Annapurnu

Keď horolezci vystúpili na všetkých 14 vrcholov, ktorých výška prevyšuje magickú hranicu 8000 metrov, ich pozornosť sa sústredila na nové ciele. Okrem výstupov novými ťažšími cestami sa populárnymi stali aj zimné výstupy. A práve dnes je to 30 rokov od prvého úspešného zimného výstupu na Annapurnu.

Zimnú expedíciu na Annapurnu začal organizovať Vysokohorský klub Varšava. Ich aktivita sa však zastavila pri získavaní povolenia od nepálskej vlády. Organizácie sa teda ujal Jerzy Kukuczka, ktorý mal v roku 1986 na svojom konte už 12 osemtisícoviek. Veľa vecí sa vybavovalo v zhone na poslednú chvíľu. Horolezci sa už nachádzali v Káthmandú, no ešte stále nevedeli, či na horu budú môcť naozaj liezť.

Jerzy Kukuczka ako vedúci expedície vytvoril skutočne silný tím, v ktorom boli Artur Hajzer, Wanda Rutkiewicz, Michal Tokarzewski (lekár), Richard Warecki a Krzysztof Wielicki.

Neobvyklý postup expedície

Do základného tábora pod Annapurnou nachádzajúceho sa vo výške 4200 metrov prišli až 18.januára 1987, čo bolo dosť neskoro. Ešte predtým, ako do základného tábora dorazil všetok materiál expedície, Hajzer, Kukuczka a Rutkiewicz založili 20.januára, po dvoch bivakoch, tretí výškový tábor (6050 m). Takúto nezvyčajnú taktiku si mohli dovoliť, keďže Hajzer a Kukuczka 10.novembra 2016 úspešne vystúpili na 8156 metrov vysoké Manaslu a Wanda Rutkiewicz v lete stála na vrchole K2 (8611 m). Boli aklimatizovaní a na Annapurne mohli postupovať rýchlejšie.

Trojica sa čoskoro vrátila do základného tábora a hore pokračovali Warecki s Wielickim, ktorí 23.januára postavili vo výške 5600 metrov druhý tábor. Aby to celé bolo ešte divnejšie, prvý výškový tábor (4900 m) postavili Wanda Rutkiewicz a Tokarzewski až v záverečnej fáze expedície – 27.januára.

28. januára vyrazili z jednotky dva tímy: Rutkiewicz - Kukuczka a Hajzer – Wieliczki. Do tretieho tábora vystúpili všetci na ďalší deň. Všetci štyria sa tlačili v jednom stane a počas náročnej noci sa obávali predovšetkým lavín, ktoré sa padali v ich blízkosti. 30.január sa niesol v znamení veľmi pomalého postupu. Výsledkom bol neplánovaný bivak vo veľmi nepríjemnom mieste vo výške 6500 metrov. Až na ďalší deň sa im podarilo postaviť štvrtý tábor (6800 m). Hajzer a Kukuczka, ktorí sa cítili dobre, ráno pokračovali vo výstupe. Wielicki sa rozhodol odprevadiť dole Wandu Rutkiewicz, ktorá bola značne vyčerpaná.

Časť nad štvrtým táborom nebola technicky náročná ale bola zdĺhavá a komplikovaná na orientáciu. Hajzer s Kukuczkom vystúpili do výšky 7300 metrov, keď sa počasie začalo meniť. Mraky schovali slnko, no prestalo fúkať. Postavili stan piateho tábora a na ďalší deň sa rozhodli oddychovať.

V zime na vrchole Annapurny

3.februára vykročili smerom k vrcholu. Vietor pofukoval iba slabo, ale viditeľnosť bola veľmi zlá. Našťastie sa im vrchol na chvíľu ukázal, čo ich naviedlo na správny smer. Strmý ľadový kuloár ich potom doviedol až na samotný vrchol Annapurny. Poľským horolezcom sa tak podarilo vystúpiť v zime na ďalší osemtisícový vrchol. Pre Jerzyho Kukuczku to bola už 13.hora nad 8000 metrov.

Jerzy Kukuczka na vrchole Annapurny
Jerzy Kukuczka na vrchole Annapurny, foto: Artur Hajzer

Artur Hajzer a Jerzy Kukuczka po návrate z vrcholu Annapurny
Artur Hajzer a Jerzy Kukuczka po návrate z vrcholu Annapurny, archív Jerzyho Kukuczku

  • Žiadne komentáre

Komentujte

0
návrat hore

Partneri projektu EXPEDITION.SK

Ortlieb - vodotesné batohy         Bushman