Menu

Československá expedícia Himaláje 1981 - Kančendžonga

Prvé československé expedície do Himalájí si kládli náročné ciele. Nebolo tomu inak ani v roku 1981, keď si československí horolezci vybrali ciele rovno dva. Deviati horolezci smerovali pod sedemtisícovku Jannu (7710 m) a pätnásti pod hlavný cieľ expedície, tretiu najvyššiu horu sveta Kančendžongu (8586 m).

Expedícia, ktorej cieľom bolo vystúpiť na Kančendžongu japonskou cestou v severnej stene, sa hneď na začiatku stretávala s vážnymi problémami. Takmer došlo k zrušeniu expedície, keďže na nepálskom Ministerstve turistiky sa nenašlo povolenie na výstup československej expedície. Jozef Psotka našťastie natrafil na svojho známeho Karkího, ktorý na ministerstve všetko vybavil a vystavilo sa nové povolenie.

Pohromou mohlo byť aj dvojtýždňové meškanie tatrovky so zásobami, čo malo za príčinu neskorý príchod do základného tábora (5080 m). Do toho horolezci dorazili 19.apríla po náročnej dvojtýždňovej ceste. Zdĺhavý pochod sa u mnohých prejavil únavou a na zdravotnom stave. Napriek tomu hneď v prvý deň vyrazila prieskumná skupina, ktorá mala za úlohu preskúmať cestu k 1.táboru. Ten postavili len o 120 metrov vyššie, ako bol základný tábor. Týždeň po príchode do základného tábora stál už aj 2.výškový tábor vo výške 5800 metrov.

Na ceste do 3.tábora stála ťažká prekážka – tristo metrov vysoká ľadová bariéra. Horolezci pod ňu vyniesli všetok materiál potrebný na jej prekonanie. No keď sa na druhý deň vrátili, aby začali s fixovaním steny, materiál tam už nenašli. V noci sa zrútila obrovská masa ľadu a snehu priamo na miesto, kde bol ponechaný všetok materiál. Naši horolezci museli zostúpiť, no nevzdali sa. Ďalšia skupina vystúpila pod bariéru, kde prespala v provizórnom stane a na ďalší deň nebezpečnú prekážku prekonala. O deň neskôr bol vo výške 6700 metrov pripravený pre svojich obyvateľov aj 3.tábor, pre ktorý netradične vykopali jaskyňu.

Pre zlé počasie sa postavenie 4.tábora vo výške 7300 metrov zdržiavalo. V ceste ešte stála aj náročná 500-metrová skalná stena, ktorej zafixovanie trvalo pätici horolezcov tri dni. Nasledujúce dni neustále snežilo, a tak po prekonaní skalnej steny a vyčerpávajúcom brodení sa v čerstvom snehu konečne stál 17.mája aspoň jeden stan 4.tábora.

Čas rýchlo plynul, preto sa vedúci expedície Ivan Gálfy rozhodol dať šancu Psotkovi a Záhoranskému, ktorí to stále ťahali vpredu. Jeho návrh bol, aby zafixovali úsek nad 4.táborom, postavili ďalší tábor, z ktorého mali hneď skúsiť vystúpiť na vrchol. Ich podpornú skupinu tvoril Just so Zaťkom, ktorí vo 4.táborepostavili aj druhý stan.

Juzek Psotka zatiaľ nebol rozhodnutý, či uskutoční Gálfyho plán. No 19.mája štvorica Psotka, Záhoranský, Just a Zaťko vyrazili k piatemu táboru. Zaťko sa však zdravotne necítil dobre a musel sa otočiť. Ostávajúca trojica sa dostala do výšky 7900 metrov, kde postavili stan 5.výškového tábora. Jozef Just, ktorý hore vyniesol aj Zaťkov náklad, ešte v ten deň zostúpil do 4.tábora, aby vrcholová dvojica mala v noci čo najväčšie pohodlie.

Mesiac po príchode do základného tábora prišla veľká chvíľa, pokus o vrchol. Dvaja najstarší členovia expedície Jozef Psotka (47) a Ľudovít Záhoranský (42) 20.mája 1981 vyšli zo stanu už o pol tretej ráno. Mrazivý chlad ich však zahnal naspäť do stanu. Počkali do šiestej hodiny na prvé slnečné lúče, aby cesta na vrchol Kančendžongy mohla začať. Vpredu šiel mladší z dvojice Ľudo Záhoranský, ktorý v snehu prešliapaval cestu. Zo základného tábora ich ďalekohľadom sledoval Ján Piroh, ktorý vedel, že oproti Japoncom, ktorí stáli na vrchole, sú naši horolezci omeškaní o 3 hodiny. Posledných 150 výškových metrov už nebolo technicky náročných. Ľudo s Juzekom sa sústredili už len na chôdzu. O 15:45 miestneho času bol na vrchole Kančendžongy Ľudo Záhoranský a chvíľu po ňom aj Jozef Psotka. Rešpektujúc sikkimské tradície, podľa ktorých na vrcholkoch hôr sídlia bohovia, ostali pár krokov od vrcholu.

Šťastní avšak unavení začali zostupovať do piateho tábora. Psotka cestou stratil mačku, čo výrazne sťažilo jeho zostup. Do tábora prišli až po tme. Ostatní členovia expedície čakali na spojenie s dvojicou, ale to neprichádzalo. Až o štvrtej ráno sa ozval Psotka vysielačkou, no pre únavu mu nebolo dobre rozumieť. Oznámil, že do stanu prišli neskoro, varia si vodu na pitie a opäť sa ozvú o šiestej. Do vysielačky ani neoznámili, že boli na vrchole.

Ráno sa však kamarátom neozvali a tí boli v napätí, čo s nimi je. Potom ich však zbadali zostupovať do 4.tábora. Jeden z nich občas spadol a zaostával. Bol to Psotka, ktorý ešte stále zostupoval bez jednej mačky. No bol na tom veľmi zle aj zdravotne. Začala sa u neho prejavovať výšková choroba a mal omrznuté prsty na nohách. Našťastie bol pri ňom Záhoranský, ktorý sa o kamaráta svedomito staral a povzbudzoval ho pri zostupe.

Ostatní pochopili, že Psotka so Záhoranským sú na tom zle. Druhý pokus o vrchol sa preto zrušil a Just, Zaťko, Porvazník a Obuch šli na pomoc kamarátom do 4.tábora. Ako prvý tam dorazil Jozef Just, ktorý keď otvoril stan, zakričal do vysielačky: „Sú živí!" Až potom sa spýtal, či boli na vrchole. Chalani prikývli.

Zdravotne však bola úspešná dvojica na tom zle, najmä Juzek Psotka. Doktor Igor Miko nadiktoval cez vysielačku liečbu. Po užití liekov však Psotka odmietol umelý kyslík. Keď však zaspal, Zaťko mu na tvár nasadil kyslíkovú masku. Ráno sa obaja cítili výrazne lepšie, no stále boli oslabení. V ťažkých úsekoch pri zostupe im kamaráti pomáhali s vypätím všetkých síl a šťastne ich priviedli až do základného tábora.

Jarýk Stejskal s Andrejom Belicom boli pripravení na ďalší vrcholový útok. No pre blížiaci sa monzún im už pokus o dosiahnutie vrcholu tretej najvyššej hory sveta nebol dovolený. Československá expedícia na Kančendžongu bola však úspešná. Jednalo sa len o deviaty úspešný výstup na túto horu. Československí horolezci opäť dokázali, že patria medzi tých najlepších na svete.

Ďaľšie informácie

  • Rok expedície: 1981
  • Členovia expedície: Ivan Gálfy (vedúci), Andrej Belica, Jozef Just, Ján Obuch, František Piaček, Ján Porvazník, Jozef Psotka, Jarýk Stejskal, Vladimír Tatarka, Peter Valovič, Ľudovít Záhoranský, Marián Zaťko, Igor Miko (lekár), František Dostál (filmár), Ján Piroh (filmár)
  • Ciele expedície: Kančendžonga (8 586 m)
  • Žiadne komentáre

Komentujte

0
návrat hore

Partneri projektu EXPEDITION.SK

Ortlieb - vodotesné batohy         Bushman