Menu

Cho Oyu - International Winter Mounteneering Expedition 1985

Zimné výstupy na osemtisícové vrcholy neboli v počiatkoch himalájskych expedícií časté. Možnosť zúčastniť sa medzinárodnej expedície na šiestu najvyššiu horu sveta Cho Oyu (8206 m) v zimných podmienkach, bolo preto pre horolezcov z Československa zaujímavou príležitosťou.

Vedúcim expedície bol Kanaďan Roger Marshall. Ďalšími členmi boli Američania Pete Athans a Craig Ballenger, Brit Alan Burgess a dvaja horolezci z Československa Dušan BecíkJarýk Stejskal. Jarýk dostal pozvánku od Marshalla, keď sa rok predtým stretli v Himalájach, po Jarýkovom úspešnom prvovýstupe na Dhaulágiri. Pôvodne mala na expedíciu na Cho Oyu ísť s Jarýkom Stejskalom Alena Stehlíková, no Jarýk si na zimný výstup alpským štýlom netrúfal ísť so ženou. Keď nepochodil u Rakoncaja a Šmída, ktorí už mali iný program, spomenul si na Dušana Becíka. Dušan síce nemal z Himalájí žiadne skúsenosti, no mal za sebou už veľa ťažkých výstupov a mal hlavne mladícku dravosť. Tá bola pre alpský štýl v zime viac ako potrebná.

Najväčšie skúsenosti so zimnými výpravami v Himalájach mali naši severní susedia Poliaci. Jarýk Stejskal šiel preto po rady za Leszkom Cichym, ktorý spolu s Krzysztofom Wielickim vystúpil v roku 1980 ako prvý v zime na Mount Everest. Ten ho však skôr vystrašil tým, čo všetko ich v Himalájach počas zimy čaká. Odhodlanie bolo však veľké a dvojica československých horolezcov odcestovala do Himalájí, aby uskutočnili zimný výstup na Cho Oyu.

Jarýk Stejskal prišiel hneď na začiatku expedície o výškové gamaše, cepín a ďalšie drobnosti vrátane výškovej stravy. Z krádeže upodozrieval jakmana, ktorý im prevážal batožinu. Pre Jarýka to mohol byť koniec výpravy, no nakoniec improvizáciou a prispením spolulezcov si pripravil vhodnú výstroj na zimné lezenie.

Povolenie na výstup mali juhozápadnou stenou, ktorá ale prakticky neexistuje. Ich plán bolo vyliezť na Cho Oyu západnou stenou, pod ktorú sa museli dostať cez sedlo Nangpa La na nepálsko-tibetskej hranici, kadiaľ je prechod zakázaný. O tomto pláne sa nepálska vláda nemohla dozvedieť. Preto presvedčili styčného dôstojníka, aby s nimi pod horu nešiel.

Keďže v pláne bolo vyliezť na vrchol rýchlym alpským štýlom, potrebovali sa chalani najskôr aklimatizovať. Naša dvojica si pre aklimatizáciu zvolila Island Peak (6189 m). Celá šestica sa následne strela v dedinke Namche Bazar, odkiaľ vyrazili pod horu. Do základného tábora museli prejsť cez sedlo vysoké 5700 metrov, no cesta k nemu bola pod dvojmetrovou vrstvou snehu. Ich jakman odmietal cestu do sedla prerážať. Museli preto uplatiť tibetských obchodníkov, ktorí sa tadiaľ chystali do Číny, aby vyrazili skôr a prerazili im cestu. Tibeťania v sebe nezapreli ducha obchodníkov a stále pýtali viac peňazí. Nakoniec si horolezci prešľapávali cestu sami, a až za nimi šli jaky s nákladom.

Vyčerpané a doráňané jaky sa dostali do výšky 5300 metrov. Ďalej už nedokázali ísť. Bolo to o 300 metrov nižšie, ako horolezci plánovali založiť základný tábor. Postavili tu len kuchynský stan, v ktorom varili, jedli aj spali. O pár dní neskôr, 28.novembra 1985, dorazil do tábora Pete Athans so šiestimi nosičmi. Tí na druhý deň pomohli vyniesť veci do predsunutého tábora pod sedlom Nangpa La.

Dušan Becík prišiel do predsunutého základného tábora o deň skôr, aby preskúmal nástup do steny. „Nastúpiť treba v pravej časti steny", prehlásil Dušan, keď sa 30.novembra stretli všetci v predsunutom tábore. Z ľavej strany by sa muselo prechádzať cez rozbitý ľadovec, čo by bolo priveľmi komplikované a nebezpečné. Udalosti následne nabrali rýchly spád. V zime nie je v Himalájach čas na dlhé rozmýšľania.

Skupina sa rozdelila na tri dvojice. Jarýk Stejskal liezol samozrejme s Dušanom Becíkom. Roger Marshall vytvoril dvojicu s Alanom Burgessom a Američania Pete Athans a Craig Ballenger tvorili poslednú dvojicu. Až na našich lezcov nedali ostatní na Dušanov názor liezť v pravej časti steny a nastúpili vľavo.

Jarýk s Dušanom stúpali prvý deň k sedlu Nangpa La. Ich cieľom bolo prejsť cez sedlo a vystúpiť pod stenu. Do štvrtej hodiny sa borili hlbokým snehom. Dostali sa do stredu ľadovca, kde sa rozhodli postaviť si malý stan. Výškomer so sebou nemali, svoju výšku odhadli na 5800 metrov.

2.decembra sa zobudili do mrazivého rána. Nastúpili do steny, kde ich čakal rozbitý skalný pilier. Po prekonaní suťoviska sa dostali vo výške 6200 metrov na snehové pole, ktoré bolo tvrdé a vyfúkané. Napriek tomu ich výstup s ťažkými batohmi čoraz viac vyčerpával. O ďalších 400 výškových metrov už Jarýk Stejskal nevládal a navrhol, aby tam nechali batohy a zostúpili nižšie. S veľkými batohmi nezvládnu vystúpiť až na vrchol. Becíkovi sa to nepáčilo. Nechcel stratiť ťažko vydreté metre. Rozhodli sa ostať.

Na druhý deň drasticky zredukovali jedlo a plyn a urobili vynášku do 7000 metrov. Cestou ich dobehli Marshall s Burgessom, ktorí v ľavej časti nepochodili, preto sa taktiež pustili do steny vpravo. Našich šokujú rozhodnutím, že chcú ísť nonstop až na vrchol. Jarýk s Dušanom po vynáške zostúpili nižšie k svojmu stanu. Vonku zúrila víchrica.

Ráno od tretej Jarýk varil čaj. Víchrica poľavila, rozhodli sa preto ísť hore. Zmrznutý stan sa im  ťažko balil, a tak vyrazili až o ôsmej. O desiatej sa dostali k svojej vynáške z predchádzajúceho dňa. O trocha ďalej za ľadovým zlomom našli stan Rogera a Alana, ktorí chceli ísť hore nonstop. Boli unavení. Celú noc nespali kvôli víchrici. Rozhodli sa preto deň si oddýchnuť. Našich to trocha mrzelo, keďže si potom museli sami prešľapávať stopu na snehovej planine. Hlavne Jarýk sa pri tejto činnosti zapotil, keďže Dušan mal problém s mačkami. To sa Dušanovi stalo takmer osudným, keď sa mu uvoľnil jeden z popruhov na mačke a zletel asi 50 metrov. Našťastie sa mu nič nestalo. O štvrtej boli už unavení, preto si vo výške okolo 7400 metrov vykopali plošinu pre stan.

Ráno 5.decembra vyrazili na posledných 800 výškových metrov až o pol deviatej po tom, čo takmer od polnoci varili tekutiny na výstup. Vystúpili ku skalnému pásu, ktorý vyzeral zdola hrozivo. No v jednom mieste bol prerušený snehovým žliabkom, ktorým sa im podarilo skalný pás preliezť. O dvanástej sa dostali na vrcholový hrebeň, kde už aj tak extrémne zimné podmienky boli ešte horšie. Mrazivý vietor im prenikal cez všetky vrstvy oblečenia. A vrchol bol stále v nedohľadne. Prešli cez niekoľko hrbov, o ktorých si mysleli, že sú to vrcholy. No až keď zbadali Everest, vedeli, že vrchol je blízko. Ten dosiahli o pol druhej a spoznali ho podľa tyčky s čínskymi nápismi. Jarýkovi Stejskalovi a Dušanovi Becíkovi trvalo len 4 dni dosiahnuť vrchol osemtisícovky v zime. Na vrchole sa dlho nezdržali. Treskúca zima im nedovolila dlhšie si vychutnávať pocit víťazstva.

Cesta dole bola náročná. Oproti fúkal silný vietor, čo im uberalo na silách. Chvíľami ich nadnášal, chvíľami zrážal k zemi. Oddýchnuť si mohli, len keď si ľahli na zem. Trvalo vyše dvoch hodín, kým sa z hrebeňa dostali do steny, kde boli chránený pred vetrom. O štvrtej boli pri stane, kde na nich čakal Roger s Alanom a teplým čajom. Tí nakoniec pokus o vrchol vzdali. Rovnako ako Pete Athans a Craig Ballenger, ktorým trvalo dlhšie, kým si uvedomili, že nastúpiť do steny vľavo bola chyba.

Ďaľšie informácie

  • Rok expedície: 1985
  • Členovia expedície: Dušan Becík, Jarýk Stejskal, Roger Marshall (vedúci), Pete Athans, Craig Ballenger, Alan Burgess
  • Ciele expedície: Chou Oyu (8 206 m)
Viac z tejto kategórie: « Kančendžonga 1997
  • Žiadne komentáre

Komentujte

0
návrat hore

Partneri projektu EXPEDITION.SK

Ortlieb - vodotesné batohy         Bushman