Menu

Vlado Štrba: Na Everest cestou Hard Way Doporučený

Vystúpiť na vrchol najvyššej hory sveta je snom väčšiny horolezcov. V posledných rokoch je to žiaľ skôr módou ako športovým výkonom. Našťastie sa ešte nájdu ľudia, pre ktorých nie je najdôležitejšie len vystúpiť na Mount Everest, ale vystúpiť tam hodnotnou cestou. Môžme byť hrdí na to, že medzi takých patria aj slovenskí horolezci Vlado Štrba a Zoli Pál, ktorí sa na jar 2016 pokúsia vystúpiť na vrchol Everestu náročnou Boningtonovu cestou prezývanou aj Hard Way. Vladovi Štrbovi, ktorý túto expedíciu naplánoval, sme položili niekoľko otázok...

Prečo práve Everest a Hard Way?

Hmm, prečo ? Skúsim takú Malloryovskú odpoveď, „no pretože je“. Ale nie. Je predsa jasné, že skoro každý kto sa „moce“ po horách, je Everest vždy taký tajný cieľ. A to aj pre tých, ktorý vyhlasujú, že ich Everest nezaujíma a že majú svoje „vlastné Everesty“.

Takže aj mňa Everest vždy zaujímal. Veď už v roku 1998 sme chceli s Martinom Gablíkom dať pokus. Aj financie sme vtedy mali, ale zasiahla „vyššia moc“ a museli sme naše plány meniť. Takže odvtedy prešlo 18 rokov a ja som po ňom stále poškuľoval. Ale pred troma rokmi, keď som sa vracal späť z Dhaulagiri, som si sám pre seba povedal, že je najvyšší čas sa o oň pokúsiť, a keď sa už o to pokúsiť, tak nejakou tou serióznejšou cestou a nie masovkou cez Južné a Severné sedlo, aj keď by to bolo extrémne najjednoduchšie a najľahšie. A tak po „serióznom špekulovaní“ padol typ na „Hard Way“.

Prezraď nám niečo viac o histórii tejto výstupovej cesty.

História tejto cesty sa začala písať v roku 1969 na jeseň, keď Japonci uskutočnili prvú prieskumnú expedíciu v ľavej časti JZ steny. Ale až v roku 1975 siedma expedícia, ktorá bola vedená Chrisom Boningtonom, to dosiahla až na vrchol.

Následne bol v stene 13 rokov kľud. Až v zime 86/87 dali neúspešný pokus opäť Japonci.

A následne prišli dve sezóny s československým a slovenským pokusom. V roku 1987 štvorica Becík, Božík, Rakoncaj a Stejskal vyliezla do výšky 7800m a tam pre nepriazeň počasia aj skončili a zostúpili. V roku 1988 vo štvorici Just, Jaško, Becík a Božík po troch bivakoch v stene vystúpili až na vrchol. Teda sa to podarilo iba Jožkovi Justovi, ale pri zostupe v silnej víchrici ostali všetci štyria nezvestní.

A potom až v roku 2007 bol opäť neúspešný juhokórejský pokus.

Takže v stene bolo dokopy 11 pokusov z toho dva úspešné, teda vlastne iba jeden …

Čo všetko vás na tejto ceste čaká? Aké sú najnáročnejšie úseky?

Neuveríš, ale snažili sme sa (a stále sa snažíme) analyzovať všetky dostupne materiály, ku ktorým sme sa dostali. A žiaľ je ich ale extrémne málo.

Máme film a fotky z roku 1975, kde celkom detailne vidno do komína. Teda do kľúčového miesta celej steny. Všetko bude záležať od toho, ako to bude vysnežené, vyľadnené, keď tam práve budeme. Lebo od sezóny k sezóne sú tie podmienky rôzne.

Ako geológ mám celkom presnú a jasnú predstavu o tom, aká skala a v akom stave by sa tam mala nachádzať.

Popíš bližšie, ako bude celý výstup prebiehať.

Vsadili sme na poriadnu a hlavne na dlhodobú aklimatizáciu. Aj preto do Nepálu odlietame už koncom februára. Celý marec budeme ešte mať na starosti dve trekové skupiny, ktoré sa s nami pôjdu prejsť do BC a tiež vystúpime na Mera Peak. Takže v prvej fáze budeme aklimatizovaní na 6467metrov.

Keď už budeme so Zolom sami, máme zarezervované ešte dva permity na menšie kopce, takže aj na nich sa bude postupne aklimatizovať na vyššiu výšku. Samotný pobyt v BC sa budeme snažiť minimalizovať na čo najkratší pobyt. Aby sme sa vyhli povestnému „Khumbu kašľu“. Teda striedať to radšej s nejakou lodžiou o 500 – 1000 metrov nižšie.

Tábor C1 a C2 je totožný s cestou cez Južné sedlo, takže predpokladáme, že ľudí čo sa tam budú premávať hore-dole, bude celkom dosť. Takže koncom apríla budeme pár dní „sedieť“ v C2 a pozerať do steny a študovať (kedy vychádza a zapadá slniečko, ako a kde sa tvoria tiene, ktorými žľabmi a žliabkami sa sype sneh ...).

No a na samotný výstup (pokus) si chceme vyslovene počkať na spln mesiaca a samozrejme na predpoveď počasia, ktorá je dnes už výrazne pravdepodobnejšia ako v minulosti. Takže nejaké extrémne zhoršenie počasia v podobe blizárdu, sneženia, by nás nemalo prekvapiť. Počas mája máme v rezerve až tri pokusy. Tak uvidíme, ako nám „šťastena bude priať“.

Keď už pôjde do tuhého, tak z C2 chceme po polnoci výjsť do 7800metrov (B1) a skúsiť nájsť miesto Boningtonovej C5. Predpoklad je, že by sme tam mohli byť okolo obeda. Postavíme maličký stan a budeme variť litre tekutín.

Z B1 by sme radi opäť vyrazili po polnoci, tak aby sme sa pred komín dostali už so svetlom. Veríme, že aj po 40 rokoch uvidíme nejaké zbytky materiálu a tie by nás mali trocha navigovať v smere ako cez kľúčový komín. Budeme mať so sebou každý po 100 metrov 7mm extrémne ľahkého lana. A tie v komíne chceme použiť na prípravu prípadného ústupu. Nezatvoriť si prípadný ústup!

B2 by sme radi čo najvyššie čo sa bude dať. Ale kde? Tak to nemáme predstavu. Všetko bude záležať, kedy sa nám podarí dostať cez komín (teda cez Žltý pás - „Yellow band“). Od Južného vrcholu na Hlavný vrchol a zostup do Južného sedla … je to už roky vyfixovaná „ferrata“. Tam by sme mali byť už relatívne v „bezpečí“ a čo najrýchlejšie čo najnižšie!

Tak takýto je ideálny plán ... ako sa nám podarí realizovať, to ešte netušíme, ale robíme všetko preto, aby sme to realizovali (alebo aspoň veľmi seriózne skúsili).

Čo všetko si ponesiete v batohoch?

Asi len to najnevyhnutnejšie a najľahšie. Ľahký stan, spacák (iba sloniu nohu), trocha jedla, zodpovedajúce množstvo plynu (aj s rezervou), po 100 metrov 7mm lana, … No proste všetko čo na to bude treba, ale aby batoh mal iba okolo 10-12kg. Viac nie!

Celý výstup plánujete len vo dvojici so Zolim Pálom. Ako ste sa dali dohromady?

Pre tento typ výstupu je dvojica najideálnejší počet! A ako sme sa dali so Zolom dokopy? Osud … hahaha.

No, keď som začal nad tým už seriózne uvažovať, tak ma veľmi oslovila jeho príprava o pokus „na ruských sedmičkách – Snežný leopard“ za 40 dní a sám. Na to treba byť riadne „trcnutý horami“, keď sa človek do niečoho takého pustí sám. A samozrejme neskutočná trpezlivosť s nevidomým Ďurom Prágerom pri výstupe na Blanc a Elbrus. Kto si také niečo nevyskúša sám, nevie o čom hovorím.

A tak som začal tušiť, že je to ten typ človeka, s ktorým by sa to dalo realizovať. A z minulosti máme celkom dosť spoločných priateľov a známych. Pred jeho odchodom na „Snežného leoparda“ sme sa spolu motali po Monte Rose a tam som mu naznačil prvé informácie. Mám dojem, že ho to v momente oslovilo!

Zolo nemá skúsenosti s výstupmi na osemtisícovky. Nebude to pre tak náročnú expedíciu prekážkou?

To predsa vôbec nie je až taký problém. Kto pozná Zola osobne vie, že … niečo tak silné, húževnaté sa málokde vidí. Hahaha. Skúsenosti s veľkými horami predsa má. A ja mu plne dôverujem!

Máš za sebou expedície na niekoľko osemtisícoviek. Má byť Everest a Hard Way vrcholom tvojej horolezeckej kariéry?

Tak to rozhodne nie … ani náhodou.

Toto bude už moja 10 expedícia na vysoký kopec za 18 rokov. Kto ma pozná vie, že po kopcoch sa budem „motať“ stále! Ja nikdy neriešim, či sa jedná o horolezecký, vysokohorsky alebo turisticky vrchol …

Ktorá z tvojich doterajších expedícii bola najnáročnejšia?

Všetky boli špecifické. Každá jedna mala v sebe svoju vlastnú náročnosť. Ale ak by som mal vypichnúť jednu, tak isto Boningtonova cesta v Južnej stene Annapurny v roku 2005. Pri jej druhom pokuse s Piotrom Pustelnikom, Piotrom Morawskim a Marcinom Miotkom.

Pripravuješ sa fyzicky a psychicky na expedíciu nejako špeciálne?

Individuálne sme vsadili hlavne na vytrvalostnú prípravu so všetkým čo to obnáša … a psychickú prípravu? No v hlavách to už máme vysporiadané! Ale 100% vieme že tam musíme byť v totálne psychickej pohodičke, to je to najdôležitejšie.

Koľko času zaberie organizácia expedície na Everest?

Extrémne veľa … v podstate sa tomu už venujeme od leta 2014! Od septembra tohoto roku sa nevenujem ničomu inému iba Everestu. Len si predstav, na všetko sme iba dvaja! Ale ide to a napredujeme k nášmu cieľu … už aby sme sedeli v lietadle.

Takáto expedícia musí byť finančne veľmi náročná. Ako teda riešite jej financovanie?

Uf, ani sa nepýtaj … financie sú v tomto prípade „až“ 80% úspechu (lebo treba v prvom rade vycestovať). Zvyšných 20% sa odohráva v Nepále.

Je všeobecne známe, že Everest je extrémne finančne náročná záležitosť. Je 5-6x drahší ako iná osemtisícovka. Aj keď Nepálci začínajú trocha upravovať podmienky (napr. už sa dá vybaviť permit na osobu a nie iba na sedem členov, mierne zlacneli iné výstupové cesty ako cez Južné sedlo.

Ale v každom prípade, aj keď máme minimalistický rozpočet, je to suma okolo 80.000,- Eur na dve osoby.

A ako to financujeme? Takže, finančný model pozostáva zo štyroch základných častí:

  1. Vlastné financie … zobrať pôžičku a vybrať „vkladne knižky“, na účtoch nechať len na životné minimum pre rodinu.

  2. Sponzorské … všetci to chceme mať a vieme, že to funguje iba minimálne. Pretože je tu realita: sponzorovať výškové horolezectvo je čisté bláznovstvo, výškové horolezectvo nemá divákov a ani "live" prenos v TV.

    Ale máme pár priateľov a známych, ktorí zo svojich úspešných firiem nezištne pustia nejaké to euričko! Ale napr. „generálneho sponzora“ budeme hľadať do nášho odchodu. Tak isto čakáme na nové znenie „Zákona o športe“, ktorý by mal platiť od 1.1.2016, kde by mal byť konečne definovaný sponzoring ako nákladová položka pre podporujúce firmy!

  3. „Staňte sa súčasťou nášho projektu, Everest 2016“ – tu sme vyšpekulovali možnosť, že by sme ľudí, ktorí sa interesujú horami, zobrali na trek pod najvyššiu horu sveta (do BC) a na najvyšší trekový kopec v Nepale na Mera Peak! Pár zaujemcou už aj máme! Výťažok z trekov ide priamo do expedičnej pokladnice.

  4. Vymysleli celkom zaujímavý program. Program sa volá „Vy Nám – My Vám“, a spočíva v tom, že za primeranú finančnú protihodnotu poskytneme adekvátny originálny protidar, ktorý má ale vysokú pridanú hodnotu (pridaná hodnota ide priamo na financovanie expedície). Vieme poskytnúť originálne magnetky, nášivky, trička a čelenky s expedičnou tematikou, ale aj pohľadnice odosielané priamo z Nepálu a aj originálnu knižnú obrázkovú publikáciu a filmový dokument vo forme DVD. Ale aj súkromnú a firemno-klubovú prezentáciu z expedície. A všetko máme pekne na webe, každého jednehé prispievateľa, nech je to čo najtransparentnejšie.

Je to určite veľmi rizikový výstup. Čo na to hovorí tvoje okolie?

Pozri sa na to takto … sranda to nebude. A čo okolie ... neviem a ani sa nesnažím zisťovať. Ale iste sú podporovatelia ale aj neprajníci. Však sme na Slovensku, nie?

Manželka ti uzavrela dobrú poistku? :)

Predmanželskú zmluvu mám …

Vlado Štrba s Chrisom Boningtonom
Vlado Štrba s Chrisom Boningtonom pred expedíciou na Annapurnu.

Vlado Štrba s Marcinom Miotkom na Annapurne
Vlado Štrba s Marcinom Miotkom na Annapurne

Vlado Štrba a Zoli Pál
Vlado Štrba a Zoli Pál

Lezenie v Tatrách - Žabí kôň
Lezenie v Tatrách - Žabí kôň

Prednáška Vlada Štrbu v Holíči
Prednáška Vlada Štrbu v Holíči

  • Žiadne komentáre

Komentujte

0
návrat hore

Partneri projektu EXPEDITION.SK

Ortlieb - vodotesné batohy         Bushman