Menu

Michal Sabovčík - prvovýstup na Fitz Roy

Michal Sabovčík (vľavo) a Ján Smoleň na vrchole Fitz Roy Michal Sabovčík (vľavo) a Ján Smoleň na vrchole Fitz Roy

Prvovýstup na legendárny Fitz Roy (3375 m) v Patagónii sa nerobí každý deň. O to viac nás potešilo, že na konci januára 2016 sa novú cestu na túto horu podarilo vyliezť slovenským horolezcom Mišovi Sabovčíkovi a Jánovi Smoleňovi. Cestu, ktorú vyliezli v južnej stene hory, pomenovali Asado. Má 13 dĺžok (610 metrov nového lezenia) a v 14.dĺžke sa napája na Kanadskú cestu. Viac o samotnej expedícii a výstupe na Fitz Roy nám v rozhovore prezradil Michal Sabovčík.

Prečo práve Patagónia a s akými cieľmi ste tam odchádzali?

Presne pred rokom sme tam spolu so Smolom a Stanom vyliezli na Poincenot a Cerro Torre, Fitz Roy sa nám vtedy kvôli zlým podmienkam nepodaril. Z vrcholu Poincenotu sme nafotili parádne zábery južnej steny Fitz Roya s krásnymi panenskými líniami. Nejakú tú líniu sme našli aj na Cerro Torre. Takže domov sme odchádzali s tým, že sa tam určite vrátime. Nechali sme si tam aj depozit materiálu, a ako sa aj stalo, vrátili sme sa hneď o rok.

Ako si sa dal dokopy so svojim spolulezcom Smolom?

So Smolom sa poznáme už dlhšie. Prvý krát sme spolu liezli asi ešte v roku 2012 nejaké ľady v Bielovodskej doline. Je to skvelý lezec a páči sa mi jeho zmysel pre výber cieľa, odhodlanie a odvaha.

Čo všetko sa vám podarilo v Patagónii vyliezť?

V januári 2015 sme dali Poincenot (3002 m)., Cerro Torre (3128 m), neúspešne sme sa pokúšali o Fitz Roy cestou Casarotto.

V januári 2016 sme sa najprv vydali na Aguja Saint-Exupéry (2550 m), no kvôli žalúdočným problémom sme sa nedostali ani pod stenu. Ale hneď o pár dní sme zaútočili na poriadnejší cieľ. Na Fitz Roy Franco-Argentínskou cestou. Po jednodňovom reste pod stenou sme hneď vedľa vyliezli nové narovnanie klasickej cesty na Aguja de La Silla, 6b+

Franco-Argentínsku cestu ste pôvodne liezť neplánovali. Prečo ste ju nakoniec vyliezli?

V Talianskom sedle sme zistili, že sme nemali dostatok materiálu na vylezenie tak krásnych a monotónnych špár. Rozhodli sme sa vyliezť najprv klasiku a trošku spoznať kopec. Potom sme dole v civilizácii zistili, že sme vlastne na vrchole nestáli, ale asi cca 50m na vedľajšom vrcholčeku o pár metrov nižšom od hlavného. Tak sme sa potom tešili, že sa tam máme pre čo vrátiť :D.

Bolo pre vás výhodou, že ste pred samotným prvovýstupom vyliezli na Fitz Roy touto cestou?

Bolo, veľkou, pretože sme už vedeli, čo nás bude čakať pri zostupe

Fitz Roy si mal na svojom zozname vysnívaných hôr dlhšie alebo to prišlo spontánne?

Prišlo to spontánne, nemám žiaden zoznam vysnívaných hôr. Páčia sa mi všetky kopce kdekoľvek na svete. Z Fitz Roya sme vlastne potrebovali zvesiť pytel z minulého roka, čo sa podarilo hneď vo veľkom štýle.

Ako ste si vybrali výstupovú líniu?

Smolo túto stenu nafotil pred rokom z vrcholu Poincenotu, a keď mi to potom po pol roku ukázal, neveril som vlastným očiam.

Patagónske hory každoročne navštívi mnoho špičkových lezcov. Myslíš, že si ju doteraz nikto nevšimol?

Len dostať sa pod Fitz Roy nie je vôbec jednoduché a to nehovorím o počasí. Väčšina ľudí, čo tam príde, sa asi hneď len tak nepustí do prvovýstupu. My sme tiež radšej zvolili najprv klasiku, a až potom prváč. A to, že nám k tomu tak neskutočne prialo počasie, je už len naše osobné šťastie. A ešte sú tam minimálne ďalšie dve krásne línie hneď vedľa.

Aké ste mali podmienky v stene a akým štýlom ste liezli?

Liezli sme južnú stenu a to v Patagónii znamená presný opak ako u nás. Čiže aj možno preto je tam ešte toľko voľných línií. Studené slnko nás na chvíľku ohrialo skoro z rána a potom neskoro večer. Prvé štyri dĺžky boli vyľadnené a vysnežené špáry, takže zaujímavo rukami, lezečkami, cepínmi a mačkami. Ďalšie dĺžky už boli takmer suché, no skala veľmi studená. Takže vystriedali sme tam všetky štýly lezecké.

Vyhlásili ste, že by to bolo možné preliezť aj voľne. Bol to odkaz pre ďalších, alebo je to pre vás výzva do budúcna?

Je to asi skôr odkaz pre ďalších. My sme tam dali zo seba maximum. A momentálne nemám vôbec chuť absolvovať opäť ten náročný a nebezpečný prístup pod stenu. Dvakrát stačilo :)

Čakali vás v stene nejaké nepríjemné prekvapenia?

Okrem toho, že sme si mysleli, že prvé dĺžky budú jednoduché a neboli, tak ani nie. Boli sme perfektne zohratí a pripravení.

Tvoje pocity na vrchole?

Na vrchol sme prišli o polnoci po štyridsiatich hodinách od nástupu a rozhodli sme sa vychutnať si ho naplno. Prespali sme pár metrov pod vrcholom. Východ slnka na vrchole, pohodička najväčšia, no aj veľký rešpekt pred zostupom.

Vašu cestu ste pomenovali Asado (pečené). Grilovali ste snáď v bivaku? :)

Prvé Asado (pečené mäso na grile) nám ešte pred rokom pripravil Alexis, lokálny Ranger a náš skvelý kamarát. Počas lezenia sme sa najviac tešili na Alexisove asado. A poviem ti, že po našom návrate z Fitz Roya bolo a vo veľkom štýle...:D

Čo pre teba znamená vyliezť prvovýstup na legendárnu horu?

Nebol to môj nejaký veľký sen a poviem ti, že keď som šiel do Patagónie s chalanmi pred rokom, tak som ani len netušil, čo sú to tam za kopce. Na obrázkoch vyzerali pekne. Po dvoch sezónach máme za sebou tri Patagónske dominanty a prvovýstup na legendárny Fitz Roy je krásna čerešnička na torte. Je to fajn pocit mať tam čiarku. :)

 

Provýstup na Fitz Roy mohli chalani uskutočniť aj vďaka svojim sponzorom:

Michal Sabovčík: Petzl - Vertical.cz , TENDON, Benesport, Nezabudkasnv
Ján Smoleň: Tilak, TENDON, Climbing Technology

 

Cesta Asado na Fitz Roy 

Prechod ľadovcom k nástupu pod Fitz Roy

Michal Sabovčík v stene

Michal Sabovčik v stene Fitz Roy

V južnej steneFitz Roy

Michal Sabovčik a Ján Smoleň v bivaku

Michal Sabovčik a Ján Smoleň po úspešnom výstupe na Fitz Roy

 Pečené mäso Asado

Autori fotografií: Michal Sabovčík a Ján Smoleň

  • Žiadne komentáre

Komentujte

0
návrat hore

Partneri projektu EXPEDITION.SK

Ortlieb - vodotesné batohy         Bushman