Menu

Cez Alpy na Balkánsky polostrov

Karol Voltemár je na svojej ceste okolo sveta na bicykli už viac ako mesiac. Naplno si užíva cestu po Európe a my prinášame od Karola opäť nové správy a zaujímavé fotografie z jeho dobrodružnej cesty.

Z Bergama som prešiel do historickej Verony, potom cez nádherné lago di Garda do Dolomitov. Odtiaľ do Rakúska, Korutánska, kde som si prešiel cyklocestu popri rieke Dráva, zopár jazier, a nachvľu som zakotvil v rakúskom Grazi. Dnes končím s oddychom v meste Graz, ktorý som si doprial po mesiaci v Alpách. Kde neustále pršalo a bolo chladno. V Grazi nebolo oveľa krajšie, ale má sa to už lepšiť. Vyrazím smerom cez Slovinsko do Chorvátska a Čiernej hory.

Čo ma posledný mesiac naučil, čo mi dal, a čo mi vzal? Opustil som ľudí z môjho okolia, svojich blízkych, priateľov. Nie je to jednoduché zvykať si na nový nomádsky život. Duša sa postupne dostáva z väzenia stereotypu dnešnej doby a zvyká si na slobodný cestovateľský život. Ozajstná sloboda, ktorú na bicykli denne môže zažiť ktokoľvek. Voľnosť pohybu a objavovanie sveta na dvoch kolesách. Noví ľudia, nové jedlo, nové miesta v starých známych častiach Európy. Je to jednoduchšie, lebo  každý deň bojujem s počasím, okolnosťami alebo som unavený. To všetko robí cestu zaujímavou.

Plán je len dočasný. Kým nepríde lepší plán alebo niečo nezmení okolnosti. To sa deje aj tu na tejto expedícii. Asi po štvrtý krát som preplánoval lokálne trasy. Nevadí, že sa plán podľa podmienok mení. Je lepšie plán zmeniť, ako žiadny nemať. Počasie vie pekne zamotať chodníčky a na tejto ceste mi ich mení. Sneženie, neustály dážď a nízke teploty. Zrušil som niekoľko veľmi vysokých sediel, ktoré boli kvôli počasiu zatvorené, alebo na bicykli by to bolo príliš riskantné.

Trasa sa mi trošku predĺžila, lebo som ich musel obchádzať. Tú mi spríjemnili aj ľudia zo sietí Couchsurfing a Warmhowers, ktorí mi na ceste veľmi pomohli a poskytli mi nocľah na jednu alebo viac nocí. S ľuďmi, ktorí mi podajú pomocnú ruku, či občas pripravia skvelé jedlo, sa mi cestuje jednoduchšie. Hlavne v krajinách, ktoré nie sú pre našinca úplne najlacnejšie. Človek sa môže viac ponoriť do lokálneho života, spoznať ľudí a ich kultúru. Tiež vedia  povedať veľa zaujímavého a užitočného o okolí.

Jedálniček sa mi mení postupne. Pridávam do neho viac energetických potravín. V Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku a Rakúsku mávajú zväčša sladké raňajky. Zvykol som si dať chleba s medom. Skvelá chuť medu na chlebíku na raňajky spraví krajší deň a hlavne sa lepšie šliape do kopca. Pridal som do stravy aj viac ovocia a ubral trošku zeleniny, ale mám jej stále dosť. Mäso jem minimálne. Skôr vo forme sušenej šunky. Občas si doprajem nejakú miestnu dobrotu. V pitnom režime dominuje voda, občas ionťák od PowerBar a zo sladených nápojov Coca Cola. Ubudlo hlavne varené jedlo, čo mi vyhovuje.

Zo strednej Európy sa pomaličky presuniem na horúci Balkánsky polostrov. Celkom sa na to teším. Sucho, slnko, more, hory a trošku exotiky. Množstvo skvelých jedál a šťavnatá zelenina. To bude moja cesta cez tento krásny kúsok Európy. Technika by mohla poslúchať tak ako doteraz. Defekt som zatiaľ nedostal žiadny, aj keď slávne balkánske bodliaky sú nebezpečné. Ďakujem všetkým tým, čo mi posielajú energiu :).

Viac z tejto kategórie: « Prvé Alpské sedlá
  • Žiadne komentáre

Komentujte

0
návrat hore

Partneri projektu EXPEDITION.SK

Ortlieb - vodotesné batohy         Bushman